„Pane, dvadsaťpäť rokov bol si láskou mojich krokov.“     /A. Lipka/

Andrej LIPKA sa narodil 12. marca 1921 v Tulčíku v roľníckej rodine Andreja a Márie, rod. Brendzovej ako štvrté dieťa po Andrejovi, Štefanovi a Anne.

Navštevoval ľudovú školu v dedine a ako nadaný žiak piatej triedy odchádza študovať do gymnázia v Prešove, čo bolo v tých časoch ojedinelé. Pred ukončením štúdia na gymnáziu mu 4. januára 1939 zomiera otec. Starosť o ukončenie školy padla na brata Štefana, ktorý býval so svojou matkou a početnou rodinou v gazdovskom dome. Po maturite nastúpil na Bohosloveckú fakultu do Bratislavy, kde študoval od októbra 1940, o čom sa zachoval index o štúdiu. Študoval v najťažších časoch druhej svetovej vojny. Počas prázdnin prichádzal do rodnej dediny k bratovi a sestre, aby im pomohol pri žatevných prácach. Pre Andreja sa vždy našlo miesto pri stole jedenásťčlennej rodiny, kde sa zišla aj rodina sestry, ktorá tiež bývala v dedine.

Po úspešnom ukončení štúdia prijal 31. marca 1945 v Bratislave sviatosť kňazstva v chudobnej seminárnej kaplnke za rachotu bômb a hučania sirén, o čom svedčí úvaha, ktorú menovaný napísal. Svätenie prijal od biskupa Msgr. Dr. Michala Buzalku. Prvú svätú omšu slúžil v Zohore 2. apríla 1945, kde sa o mladého kňaza postarali dobrí ľudia, ktorí mu v tejto chvíli chceli nahradiť domov, rodinu, ale hlavne jeho matku, ktorá sa nemohla tejto slávnosti zúčastniť. Ako mladý kaplán sa dostal na prvú farnosť do Krušoviec v topoľčianskom okrese, kde pôsobil asi tri mesiace. Potom prišiel „domov na východ“, kde vo svojej rodnej obci 5. augusta 1945 slúžil primičnú svätú omšu a požehnal svojich rodákov novokňazským požehnaním.

Nastúpil ako kaplán vo farnosti Raslavice asi na tri mesiace, neskôr účinkoval v Bardejove, v Stropkove a v Zborove. Ako kaplán v Bardejove prekonal týfus. Zo Zborova bol preložený do Lipoviec a odtiaľ jeho cesta smerovala k vojsku do Plzne, kde odslúžil dva roky. Po ukončení vojenskej služby nastúpil do Hažlína, kde pôsobil asi tri roky. Od roku 1957 až do svojej smrti pôsobil ako duchovný správca vo farnosti Staré v okrese Michalovce. S veľkou láskou sa venoval svojim veriacim i v dvoch filiálkach: v Krivošťanoch a v Oreskom.

            Okrem pastoračnej činnosti sa zaslúžil o kostolný spev, starostlivo pozoroval a zaznamenával udalosti zo života farnosti. Ochotne radil, pomáhal, nikdy nevymeškal svoje povinnosti vyplývajúce z kňazského stavu, navštevoval nemocných i tých, kde to bolo žiaduce. Mal veľa práce, neustále bol zaujatý písaním, štúdiom, čítaním. Prekladal diela z francúzštiny a nemčiny, ovládal sedem cudzích jazykov a naďalej sa v nich zdokonaľoval. Preložil niekoľko úvah a diela krásnej literatúry s náboženskou tematikou pre vydavateľstvá Dominikánov a Verbum v Košiciach a tiež pre Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Viaceré jeho preklady ostali v rukopise, pri niektorých dielach spolupracoval s inými prekladateľmi. Ako dobrý stenografista robil zápisnice na rôznych cirkevných schôdzach. Veľa prekladov publikoval v časopisoch Pútnik, Akademik, Nová práca, Smer, Kultúra, v kalendári Pútnik SSV. Po jeho smrti sa väčšina kníh z jeho knižnice ocitla v knižniciach rodinných príslušníkov a kňazov. Nezachovali sa všetky, no medzi zachovanými sú viaceré s venovaním, iné zakúpené v antikvariátoch, objednané zo zahraničia, darované.

Posledné roky života trápili Andreja Lipku zdravotné ťažkosti. Jeho zdravotný stav si vyžadoval liečenie, na ktoré on ale nemal čas. Nie div, veď mal rád svojich veriacich v Starom, ktorých skutočne miloval láskou duchovného otca – kňaza. Pokročilá nemoc ho nakoniec prinútila stráviť istý čas v nemocnici v Košiciach. Sem za ním prichádzali veriaci, ktorí prinášali útechu, modlitby, pozdravy od rodín. A on? Vypytoval sa, ďakoval, spomínal, povzbudzoval. Na jar v roku 1970 upadol do bezvedomia. Z nemocnice ho priviezli do rodnej obce. Veriaci zo Starého prišli za ním do Košíc a keď ho v nemocnici nenašli, vybrali sa do Tulčíka. Pán farár ležal v agónii a keď sa prebral, radostný pohľad mu padol na svojich veriacich. Na otázku, ako sa cíti, žiadal sa „domov“ medzi svojich do Starého. V Starom sa jeho choroba zhoršovala, utrpenie zvyšovalo.

Na veľkonočnú Bielu sobotu 28. marca 1970 v noci o 23.30 hod. zomiera obklopený svojimi veriacimi.

V utorok po Veľkej noci – 31. marca 1970 – v deň 25. výročia kňazskej vysviacky boli pohrebné obrady vo farskom kostole v Starom. Zádušnú svätú omšu slúžil a kázal pápežský prelát Msgr. Ján Onderúv z  Košíc. Rozlúčkové kázne i prejav mali: vdp. Ján Demeter - správca fary v Hažlíne, vdp. Bartolomej Urbanec – kaplán z Košíc a za veriacich kurátori zo Starého. Telesné pozostatky duchovného otca Andreja Lipku boli prevezené do jeho rodnej obce Tulčík. Tam vo farskom kostole sv. Šimona a Júdu kázal vdp. Vojtech Juhás – správca fary z Budimíra. Po obradoch bol Andrej Lipka pochovaný na miestnom cintoríne, kde sa s ním v mene spolužiakov rozlúčil ThDr. Boris Travenec – správca fary v Štiavnických Baniach.

Nebohý duchovný otec Andrej Lipka bol publicisticky a literárne činný, najmä ako prekladateľ. Od roku 1944 preložil štyri knihy:  

 Bauman, E.: Znamenie na rukách – román                   Bordeaux, H.: Priehrada – román

 Bordeaux, H.: Zasnežené stopy – román                        Fassbinder, M.: Monika – sv. matka  

    Na preklad mal ďalej pripravené diela: Listy z Engadine, Pastier na výšinách, Muž Ježiš, Žiara Pietra Giorgia Frassatiho, Blažené umučenie, Kráľovstvo Božie.

Andrej Lipka bol obľúbený medzi ľuďmi, ktorí ho poznali, vážili si ho a ctili. V dedine pamätal na starších ľudí, ktorých nikdy nezabudol pozdraviť s prichádzajúcimi veľkonočnými a vianočnými sviatkami. Nikdy nevynechal účasť v rodnej obci na odpustovej slávnosti Škapuliarskej Panny Márie a  sv. Šimona a Júdu. Bol štedrým človekom.

Nezabúdajme na tohto kňaza a prekladateľa, ktorý obohatil slovenskú tvorbu cennými prekladmi svetových autorov. Nezabúdajme na neho ani v modlitbách. So stručným pohľadom na život a dielo kňaza Andreja Lipku chceli sme prispieť k poznaniu jedného z dobrých kňazov, ktorý medzi nami žil a ktorého sme poznali aj z jeho bohatej a kvalitnej literárnej tvorby.

       Pri návšteve cintorína postojme pri jeho hrobe a venujme mu s úctou modlitbu. Pripomínajme našim vnukom aj budúcej generácii, že tu leží človek, ktorý celý svoj život zasvätil Bohu, že tu leží náš najvzácnejší 

tulčícky rodák – duchovný otec – Andrej Lipka.

Venované spomienke pri príležitosti nedožitých 90 rokov

Tulčík 13. marec 2011