Miesto v katastrálnom území Tulčík, s miestnym názvom „Kikapa“, sa nachádza v sedle Kapušianskeho hradného vrchu (504 m) a pohoria Stráž (740 m), medzi obcami Fintice a Tulčík. Názov Kikapa, v preklade z maďarčiny Kamenná kapura (Kamenná brána), má zrejme súvislosť s vytesanou časťou cesty do kamenného brala v spomínanom sedle smerom od Fintíc. V dávnej minulosti tadiaľ viedla stará obchodná cesta. Prvá písomná zmienka o tejto skutočnosti pochádza z roku 1326. Mala tiež názov Sekčovská cesta alebo Krajinská cesta, ktorá viedla z Potisia Poľska (z Uhorska do Haličska) a smerovala z Fintických svahov na Kikapu, pokračovala údolím Sekčova cez intravilán dediny Toltszék (tul, tulec, tulejka, tulčík), dnešného Tulčíka (270 - 550 m, stred obce 285 m), popod Demjatské kopce medzi výbežkami Čergovského pohoria a Nízkych Beskýd na sever.

Z histórie vieme, že na území dnešného Tulčíka na tejto starej obchodnej ceste bola od 13. Storočia zriadená mýtnica. Mýto bolo vyberané od kupcov a mešťanov kráľovskými mýtnikmi pre uhorských kráľov na drevenom moste ponad rieku Sekčov.

V neskoršom období naši predkovia využívali túto cestu, tzv. „pešiu drašku“ ako najkratšiu cestu pre peších a pre konské povozy na jarmok do Prešova.

V sedle rástli stáročné stromy, hlavne duby. Na jednom z nich visel v minulosti liatinový obraz s náboženskou tématikou, ktorý znázorňuje Ježiša v Getsemanskej záhrade. Obraz váži 68 kg. Pri ňom sa pútnici zastavovali a modlili sa. Obraz zaslali Tulčíčanom tulčícki vysťahovalci z Ameriky. Po odumretí stromu bol obraz premiestnený do Tulčíckeho kostola, kde bol osadený nad vchodom do sakristie až do roku 1933. Z iniciatívy členov Slovenskej ligy bol obraz znova premiestnený na Kikapu, kde bol zabudovaný do kapličky a dňa 5.6.1933 bola posvätená „Kaplička na Kikape“ so zabudovaným obrazom. Slovenská liga oslávila v roku 2012 105. výročie. Bola založená dňa 30.5.1907 v Clevlende v Amerike. Vytvorila jeden z mostov medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Spolupracovala s českými organizáciami v USA, (1915 – Clevlendská dohoda, 1918 – Pittsburgská dohoda), čím vo výraznej miere prispela k založeniu a vzniku demokratickej Československej republiky. Bojovala po celý čas za národné práva Slovákov o udržanie slovenského povedomia krajanov na americkom kontinente. Práve ona zorganizovala zbierku na národné ciele, z ktorej financie boli použité aj na vybudovanie kaplnky na Kikape. Na Kikape sa v minulosti nepravidelne uskutočňovali stretnutia veriacich z obce Tulčík, ale aj Fintíc a iných okolitých obcí. Vdp. Juraj Macák z Kapušian slúžil na tomto mieste nepravidelne sväté omše. Poľovnícke združenie Sekčov so sídlom v Tulčíku, pár nadšencov z obce Tulčík a Obecný úrad Tulčík v snahe obnoviť tieto stretnutia, zvýrazniť význam uvedeného miesta a zanechať aj historický odkaz hlavne tulčíckej mládeži, od roku 1993 nepravidelne, a od roku1997 pravidelne v prvú júnovú sobotu organizuje púť na Kikapu.

V nasledujúcich rokoch sa postupne pridali k uvedeným organizátorom ďalšie organizácie a jednotlivci, ktorí prispievali k zdarnému priebehu podujatia či už brigádnicky alebo finančne a to: Pozemkové spoločenstvo Kikapa v Tulčíku, Pozemkové spoločenstvo Urbár – Tulčík, Poľnohospodárske družstvo Sekčov v Tulčíku, Spolok hubárov v Tulčíku, Spevácky zbor Sv. Šimona a Júdy, Súbor lesničiarov, Klub turistov Čakaň a v neposlednom rade správca farnosti v Tulčíku, dôstojný pán Ján Sedlák.